Úvod
Vyhlásenie Prírodnej rezervácie Veľký Bukovec
Poslednou prírodnou rezerváciou (PR), ktorá bola vyhlásená pre potreby zabezpečenia ochrany slovenských komponentov lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ ola PR Veľký Bukovec v Bukovských vrchoch, v území, ktoré je súčasťou Národného parku Poloniny. Vláda SR ju vyhlásila dňa 31. augusta 2021 nariadením č. 334/2021 Z. z., s účinnosťou od 15. septembra 2021.
Predmetom ochrany prírodnej rezervácie sú prirodzené procesy a prirodzený vývoj prírodných spoločenstiev nachádzajúcich sa na území prírodnej rezervácie. Okrem prirodzených procesov sú predmetom ochrany aj biotopy európskeho významu a biotopy druhov uvedené v prílohe č. 3 nariadenia.
PR Veľký Bukovec je rozdelená na zónu A a zónu B, pričom zóna A má výmeru 270,78 ha a platí v nej piaty stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (zákon o OPaK). Zóna B má výmeru 703,19 ha a platí v nej štvrtý stupeň ochrany. Navyše oproti ustanoveniam § 15 zákona o OPaK platí v zóne B PR Veľký Bukovec ustanovenie, že výrub je možné realizovať výlučne jednotlivým výberom a so súhlasom Správy Národného parku Poloniny.
PR Veľký Bukovec má vyhlásené aj ochranné pásmo, ktorého výmera je 4986,45 ha. Ide však iba o formalitu, keďže v ňom platí 3. stupeň ochrany, rovnako ako na ostatnom území NP Poloniny, ktorého je súčasťou.
Napriek týmto úspechom proces zabezpečenia ochrany slovenských komponentov lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO nie je stále zavŕšený. Na definitívne ukončenie sú potrebné ešte úpravy hraníc NPR Rožok a NPR Havešová, spolu s vyhlásením ich prísnych nárazníkových zón (zóny B), ktoré vytvoria funkčnú nárazníkovú zónu pre tieto komponenty. Podľa našich informácií Správa NP Poloniny plánuje tieto úpravy vyriešiť v rámci procesu zonácie NP Poloniny, ktorý však v súčasnosti zastal na mŕtvom bode.
Prírodná rezervácia Veľký Bukovec (spolu zóna A, zóna B a ochranné pásmo) Zdroj: Štátna ochrana prírody SR – https://maps.sopsr.sk/
Vyhlásenie prírodných rezervácií Vihorlatský prales a Rydošová
Vďaka našej 12-ročnej neúnavnej práci, Vláda SR na svojom 33. zasadnutí dňa 19.8.2020 schválila nariadením vyhlásenie prírodných rezervácií Vihorlatský prales a Rydošová. Je to úžasný úspech za ktorý patrí poďakovanie všetkým, ktorí nás počas celej doby podporovali a pomáhali nám. Vážime si tiež ocenenie našej práce od ministra životného prostredia SR, ktorý uviedol:
„Chcem poďakovať aktivistom, ktorých desaťtisíce podpisov, najmä z lesoochranárskeho združenia Vlk, pomohli tomu, že sa politici dokázali zhodnúť na vyhlásení týchto dvoch rezervácií,“.
Prírodná rezervácia Vihorlatský prales sa nachádza vo Vihorlatských vrchoch a jej celková výmera je 2 160,544 ha. Rezervácia je rozdelená na dve zóny – A a B. Zóna A má výmeru 1574,5262 ha a platí v nej piaty stupeň ochrany
podľa § 16 zákona. Zóna B má výmeru 586,0178 ha a platí v nej štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona. Prírodná rezervácia Vihorlatský prales sa tak stala deviatou najväčšou prírodnou rezerváciou na Slovensku. Presadením vyhlásenia tejto rezervácie sme zvýšili rozlohu prísne chránených území v CHKO Vihorlat viac než 3-násobne.
Materiál na zasadnutí Vlády SR – https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25168/1
Prírodná rezervácia Rydošová sa nachádza v Bukovských vrchoch, v katastrálnom území Osadné. Jej celková výmera je 88,347 ha a rovnako je rozdelená na dve zóny. Zóna A má výmeru 56,2711 ha a platí v nej piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona. Zóna B má výmeru 32,076 ha a platí v nej štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona. Novo vyhlásená rezervácia Rydošová sa priamo napája na existujúcu rezerváciu Udava.
Materiál na zasadnutí Vlády SR – https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25168/1
Do finálnej výmery slovenských komponentov UNESCO lokality, schválenej Vládou SR v minulom období, chýba už len vyhlásenie pripravovanej rezervácie Veľký Bukovec v Národnom parku Poloniny s rozlohou bezzásahovej zóny 270 ha.
Ukončenie rozporového konania k hromadnej pripomienke LZ VLK
Minister Budaj dal maximálnu právnu záruku pre verejnosť, že lokalita Morského oka nebude slúžiť na developerské zámery a zostane prístupná nadšencom turistiky. To je najdôležitejší výsledok rokovania ministra životného prostredia Jána Budaja s aktivistami z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK k hromadnej pripomienke vyhlásiť prírodnú rezerváciu Vihorlatský prales. Najprísnejšia zóna v lokalite Morského oka sa rozšíri o takmer 21 hektárov.
Ministerstvo ŽP, pod vedením nového ministra, ukončilo rozporové konanie o hromadnej pripomienke LZ VLK, ktorú podpísalo viac než 70 000 ľudí. Ukončenie procesu vyhlásenia si podľa ministra vyžadovalo prehodnotiť pôvodný návrh, ktorý vyvolal protesty.
Video z rokovania medzi LZ VLK a MŽP SR
Po príprave projektu predložilo Ministerstvo životného prostredia do legislatívneho konania Návrh Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales. V rámci neho navrhuje zrušiť prísnu ochranu jadrovej časti Národnej prírodnej rezervácie Morské oko. Podľa predloženého návrhu Nariadenia Vlády SR samotná vodná plocha Morského oka a okolité lesy stratia status najvyššej ochrany. To podľa nás umožní výstavbu nových chát a hotelov, ciest, výrub stromov, poľovanie a mnohé iné aktivity, ktoré povedú k zničeniu tohto klenotu slovenskej prírody.
LZ VLK preto pripravil hromadnú pripomienku, ktorou navrhol preradenie spornej časti územia do A zóny, v ktorej bude platiť tak ako doteraz 5. stupeň ochrany. Hromadnú pripomienku podpísal rekordný počet občanov Slovenska a 17. februára 2020 sme ju odovzdali ministerstvu s 62 602 podpismi. Podobnú pripomienku ako LZ VLK podalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Morskému oku aj Ministerstvo školstva SR.
MŽP a ŠOP SR začali útočiť na LZ VLK a označovali naše námietky ako HOAXy.
Pripravili sme preto výklad, v ktorom tieto ich tvrdenia vyvraciame. Zároveň sme zaslali svoje námietky aj organizácii UNESCO.
HP PR Vihorlatsky prales – text pripomienky
Odpovede s paragrafovým znením
Štátna ochrana prírody nás vo svojom texte obvinila zo šírenia klamstiev.
Pripájame teda našu reakciu na jej článok.
Ministerstvo životného prostredia predložilo dňa 12. septembra 2019 do medzirezortného pripomienkového konania dokument „Návrh na úpravu hraníc slovenských komponentov lokality svetového prírodného dedičstva Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“. Predložený dokument však opakuje chyby nominačného projektu a navyše bezprecedentne povoľuje ťažbu dreva v najcennejších územiach.
Ministrovi preto zasielame žiadosť o stiahnutie a kompletné prepracovanie dokumentu.
Bukové lesy na Slovensku a Ukrajine boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy ako výnimočný príklad zachovalých lesov v Karpatoch v roku 2007. Následne v roku 2011 bola táto UNESCO lokalita rozšírená o staré lesy Nemecka a v roku 2017 došlo k pripojeniu lokalít v ďalších desiatich krajinách. Súčasný názov tejto lokality je „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“.
Lesoochranárske zoskupenie VLK upozorňuje na nedostatočnú ochranu slovenskej časti tejto UNESCO lokality od roku 2008. Prevažná väčšina (67 %) z celkovej výmery 5 770 hektárov nemá zabezpečenú ochranu ani 10 rokov po zápise do Zoznamu svetového dedičstva a v najviac ohrozenej časti, vo Vihorlate, je chránených dokonca iba 6 % územia. Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver individuálne či na spoločných poľovačkách, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov. Naplánované sú tu developerské projekty, ako napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného prechodu do Poľska.
Slovenskú časť UNESCO lokality tvoria tri komponenty v Národnom parku Poloniny a z jeden vo Vihorlate. Doposiaľ však nie sú známe ich presné hranice, a teda ani nie sú vyznačené v teréne. Doslova tak nikto nevie, kde presne sa UNESCO-m chránené lesy na Slovensku nachádzajú.
VLK preto tvrdí, že Slovenská republika klame medzinárodnému spoločenstvu o skutočnom stave slovenskej časti lokality už od roku 2005, keď MŽP SR predložilo Výboru Svetového dedičstva UNESCO nominačný projekt.
V roku 2011 síce Štátna ochrana prírody SR podala návrhy na vyhlásenie nových rezervácií s najvyšším stupňom ochrany, ktoré by všetky uvedené problémy vyriešili, avšak táto snaha nebola nikdy dovedená do úspešného konca.
VLK je presvedčený, že predmet ochrany UNESCO lokality, teda samotné karpatské bukové pralesy, je vážne ohrozený a je potrebné vykonať zásadné opatrenia na ochranu tejto lokality. VLK preto v roku 2014 podal žiadosť na sekretariát Výboru svetového dedičstva na jej zaradenie do Zoznamu ohrozených lokalít.