Envirorezort predstavil hranice Karpatských bukových pralesov (september 2019)
Po viac ako dvanástich rokoch je na stole materiál, ktorý zabezpečí účinnú ochranu jedinečnej lokality UNESCO na Slovensku
Návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy envirorezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Problematika nedostatočnej ochrany vzácnej lokality tak po dvanástich rokoch váhania môže byť konečne a úspešne uzatvorená. Práve zadefinovanie hraníc Karpatských bukových pralesov a ich zachovanie pre ďalšie generácie je totiž jednou z priorít súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR.
„Tvrdou prácou, ochotou rokovať a nájsť kompromis sme vyslali jasný signál, že chceme, aby bukové pralesy zostali zachované aj pre ďalšie generácie a zároveň aby sa naštartovali aktivity, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta, podporia turizmus a zlepšia aj kvalitu života miestnych obyvateľov,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. V projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5,7 tisíc hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5 tisíc hektára. Práve nejasné vymedzenie územia tak komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.
V tomto období sa ministerstvu, v úzkej spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, ako po konštruktívnych diskusiách s rezortami pôdohospodárstva a obrany, podarilo nájsť dohodu na cca 4450 hektároch prísneho bezzásahového územia, ktoré bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO. Striktná nárazníková zóna – teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2325 hektárov. A širšia nárazníková zóna , kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania a dohodnutými kritériami pre tieto územia lokality bukových pralesov UNESCO, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.
Takéto vymedzenie územia je výsledkom dlhodobých rokovaní s rezortmi pôdohospodárstva a obrany a tiež neštátnymi vlastníkmi. Pri dohodách s neštátnymi vlastníkmi ministerstvo ponúklo všetky dostupné možnosti. Od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy, náhrady za bežné obhospodarovanie či málo používanú zmluvnú starostlivosť o územia.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zostáva vyriešiť len približne sto hektárové územie, ktorého vlastníci síce podľa svojich slov súhlasia so zaradením do UNESCO, no nesúhlasia so všetkými podmienkami, ktoré vyplývajú zo zaradenia do lokality UNESCO, vrátane primeranej legislatívnej ochrany a neprijali ani jednu z možností náhrady. V prípade, že vlastníci ponuku neprijmú, ministerstvo územie s názvom Šípková nezaradí do zoznamu UNESCO. To však nebude mať negatívny dopad na zachovanie predmetu ochrany tejto prírodnej rezervácie, nakoľko už dnes je v piatom stupni ochrany.
„Ctíme súkromné vlastníctvo, no už nemožno ďalej čakať. Je nevyhnutné hranice územia a ich ochranu konečne vyriešiť,“ uzavrel László Sólymos.
Stanovisko LZ VLK k predloženému návrhu:
Ministerstvo životného prostredia prichádza s bezprecedentný návrhom, ktorý nemá vo svete obdobu. Navrhuje povoliť ťažbu dreva v Kyjovskom pralese, Stužici a na Morskom oku – najcennejších pralesových rezerváciách na Slovensku.
Nominačný projekt z roku 2005 obsahoval nepresnosti (značné rozdiely vo vymedzení hraníc v textovej a mapovej časti). V súčasnosti predložený návrh na úpravu hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO, ktorý má riešiť túto prvotnú chybu však znova v textovej časti uvádza niečo iné ako v mapovej a tabuľkovej.
Po detailnom preštudovaní predložených materiálov sme narazili na presvedčivý dôkaz o tom, že Ministerstvo životného prostredia pripravilo podraz na ochrane slovenskej prírody. Napriek tomu že z mapy, ktorá je prílohou dokumentu, nie je možné presne určiť hranice, tabuľka, ktorá je jej súčasťou a nachádza sa tiež v textovej časti, jednoznačne hovorí pri komponente Kyjovský prales o rozlohe 289,35 ha. No v súčasnosti existujúca Národná prírodná rezervácia Kyjovský prales má rozlohu 397,4 ha. Na zvyšných viac než sto hektároch navrhuje MŽP znížiť stupeň ochrany a povoliť výrub stromov a to aj v častiach, ktoré sú chránené od roku 1974. V textovej časti sa však uvádza: „bola zároveň lokalita rozšírená o nový komponent Kyjovský prales, ktorého hranice sa prekrývajú s existujúcou prírodnou rezerváciou rovnakého mena“ (1).
Rovnako je to v prípade NPR Morské oko, kde ministerstvo navrhuje povoliť ťažbu na rozlohe niekoľkých desiatok hektárov práve v najnavštevovanejšom území okolo vodnej plochy. Týmto diletantským prístupom sú ohrozené aj ostatné rezervácie – NPR Stužica, NPR Havešová, NPR Rožok a iné.
MŽP navrhuje povoliť ťažbu práve tých pralesov, ktoré sa zaviazalo chrániť ako Svetové dedičstvo UNESCO. Znova opakuje pôvodnú chybu z roku 2005, kedy udáva rozličné informácie v textovej a mapovej časti a takisto ako v nominačnom projekte predkladá mapu, z ktorej nie je možné určiť, kde presne sa navrhované hranice nachádzajú. Jediným riešením, ktoré VLK navrhuje, je stiahnutie tohto dokumentu z medzirezortného pripomienkového konania a jeho opätovné prepracovanie. Otázkou ostáva, či je to zo strany ministerstva úmysel alebo neschopnosť.